o antioxidantoch a tukoch

Autor: Miloš Mesároš | 29.8.2012 o 14:23 | (upravené 29.8.2012 o 14:53) Karma článku: 6,78 | Prečítané:  1377x

Počas vedeckej praxe som prečítal množstvo štúdií o antioxidantoch a stretol som sa s pojmom oxidačný stres. Zistil som, že zníženie efektu oxidačného stresu pozitívne vplýva na väčšinu civilizačných ochorení. Zníženie oxidačného stresu má obrovský význam pri prevencii srdcovocievnych chorôb a rakoviny čo sú dve najčastejšie príčiny predčasného úmrtia u nás. Preto má veľký význam zaujímať sa o to či strava podporuje vznik voľných radikálov (ďalej iba VR)– pôsobí prooxidačne, alebo pôsobí proti vzniku VR a má zložky zneškodňujúce VR- antioxidanty.

 

Zdroje antioxidantov a ich prospech pre zdravie.

Ktorá potrava má veľa antioxidantov? Medzi najvýznamnejšie patrí rôzna zelenina a ovocie. Pri ovocí platí, že drobné ovocie ako ríbezle, čučoriedky a černice majú viac antioxidantov ako väčšie plody. Preto je veľmi dobré odporučenie jesť veľa zeleniny a ovocia. Tu si treba uvedomiť, že kvalita ovocia oberaného pred dozretím je nižšia ako pri prirodzene dozretom. Preto teraz na jeseň doporučujem jesť radšej jablká a hrušky z vlastnej záhrady ako južné ovocie. Pri zelenine sa ma niekedy ľudia pýtajú ktorá zelenina je najlepšia. Ja si myslím, že najlepšie je jesť všetky druhy zeleniny – pestrosť výberu. Každá zelenina má o niečo inú škálu antioxidantov a je lepšie mať s každého niečo ako veľa jedného druhu antioxidantu. Preto je lepšie jesť viac druhov zeleniny ako len stále veľa jedného druhu. Na prevenciu rakovina sa javia ako najúčinnejšie všetky hlúboviny: kapusta, kaleráb, brokolica, kel. Veľa antioxidantov obsahujú aj niektoré koreniny napríklad karí, paprika, bazalka, majoránka. O antioxidantoch v zelenom čaji robili veľa výskumov Japonci (a neskôr aj inde) a dokázal sa pozitívny efekt v prevencii niektorých foriem rakoviny. Dôležitá zásada je piť zelený čaj bez mlieka, lebo mlieko zabráni využiteľnosti väčšiny jeho antioxidantov. Podobne majú veľa antioxidantov aj niektoré naše liečivé rastliny akom medovka, pamajorán, mäta, černohlávok, šalvia, púpava, žihľava.

Ďalším významným zdrojom antioxidantov sú všetky druhy strukovín. Žiaľ u nás sa v druhej polovici 20 storočia výrazne znížila spotreba strukovín a s tým súvisí aj výrazný nárast srdcovocievnych chorôb a rakoviny. Zo zníženou spotrebou strukovín súvisí hlavne nárast rakoviny hrubého čreva, lebo okrem antioxidatov majú efekt aj v tom, že podporujú rast bifido baktérií. Preto každý kto chce byť zdravý by mal pravidelne jesť strukoviny. Tiež obilniny majú hodnotné antioxidanty. Ale v prirodzenej nerafinovanej forme! A to je v dnešnej strave problém. Naša potrava pozostáva hlavne z bielej múky ktorá už má minimum antioxidantov, lebo sme ich vyhodili v otrubách. Sú články ktoré píšu o tom o koľko sa po oddelení otrúb a klíčkov z pšeničnej múky zníži v nej obsah vitamínov (B a kys. listová) a minerálov (Mg, Zn, Cu). Strata vitamínov a minerálov pri výrobe bielej múky sa pohybuje od 60 do 90%. Oveľa vážnejšia je strata antioxidantov ktorá je cez 90%. Záver je jednoznačný pšenica (a aj iné obilniny) má mnoho antioxidantov, ale moderné výrobky zo pšenice ich majú minimum. Preto v porovnaní s našimi starými rodičmi máme výrazne nižší príjem antioxidantov. S príchodom pesticídov a fungicídov za zabezpečilo, že aj celé zrná pšenice (a aj zelenina, ovocie,...) už majú menej antioxidantov. Keď je rastlina napádaná škodcami a plesňami začne brániť bunky väčšou tvorbou antioxidantov. Na to rastliny produkujú viac hlavne polyfenolických antioxidantov, ktoré sa javia ako najvýznamnejšie v prevencii vzniku rakoviny a aj ochorení ciev. Preto sa naši predkovia mohli aj v sene gúľať a nikdy sennú nádchu nemali. Teraz začne rásť tráva a mladý ľudia sa sťažujú na alergie. Alergie sú hlavne o imunite a imunita závisí od dostatočného príjmu antioxidantov do organizmu. Najlepšou prevenciou rakoviny je tiež dbať o dobrý imunitný systém. Musím sa priznať, že mi doslovne lezú na nervy všetky keci od veci o prevencii rakoviny - keď sa kúpi drahý prístroj alebo sa reklamuje vyšetrenie prsníkov. Je to stále slabá prevencia aj keď lepšia ako úplne žiadna. Najlepšie riešenie je – dbajte o dobrý stav imunitného systému a rakovina potom nemá šancu a netreba sa jej báť. Strach nikoho neochráni – skôr pomôže vyvolať rakovinu. Nie som proti vyšetreniam, ale dobrá strava je aj 100 krát lepšia prevencia a hlavne lacnejšia. Preto by sa mala oveľa viac propagovať ako chodenie po drahých vyšetreniach. Obyvatelia údolia Hunza rakovinu nepoznajú, dožívajú sa vysokého veku a na žiadne vyšetrenia nechodia. Keď si zistíte regióny, kde sa ľudia dožívajú najvyššieho veku (Okinava, údolie Hunza, mexický horský indiáni), zistíte spoločnú charakteristiku – vysoká spotreba strukovín, zeleniny, ovocia a obilnín v nerafinovanej podobe. Ale na strave ako majú Hunzovia nikto nezarobí miliardy. Preto na strukoviny a zeleninu nikdy nevidíme v TV reklamu, ale na nezdravé produkty často. Dobrá zásada znie: pri výbere potravín sa neriaďte reklamou. Na zamyslenie stojí aj: prečo napriek prevencii výskyt civilizačných ochorení u nás narastajú? Ako je možné, že v niektorých krajinách sa nerobí propaganda na vyšetrovanie prsníkov a je tam na tento druh rakoviny skoro nulová úmrtnosť. Podobne je to aj s nechutným vyšetrením prostaty. Lepšie je jesť množstvo paradajok (lebo lykopén v paradajkách chráni pred rakovinou prostaty) ako chodiť po vyšetreniach ktoré sami o sebe zdravie nezaručia iba zaručia skoršie zaradenie do liečby ktorá nemá lepšie výsledky ako liečba kvalitnou potravou. A rozdiel v kvalite života medzi osobou liečenou chemoterapiou a kvalitnou potravou je obrovský.

Podobne ako obilniny aj cukrová repa má antioxidanty, ale cukor žiadne. Strava z bielej múky a cukru nám určite nedodá antioxidanty iba zdvihne hladinu cukru v krvi čo oslabuje imunitu najmä ak sa deje pravidelne. Preto všetci alergici – vyhýbajte sa týmto potravinám. Ak k tomu pridáme ešte rafinované tuky a tento mix zahrejeme na vyššiu teplotu za prístupu vzduchu (tuky bez oxidantov vplyvom tepla a kyslíka pôsobia prooxidačne) – máme istotu oxidačného stresu zabezpečenú. A oxidačný stres podporuje skoro všetky civilizačné choroby.

Nezdravé kombinácie jedla
Najnezdravšia kombinácia je (zoradené v poradí podľa škodlivosti): stužený rastlinný tuk, cukor, biela múka = smrtiaca kombinácia ktorá významnou mierov prispieva k civilizačných chorobám. Posledné 2 sa dajú v malom množstve aj vydržať, ale s tým prvým to je pre zdravie doslovne katastrofa. Moja dobrá rade je: Ak to nájdete na etikete - neklaďte to do košíka, ale to vráťte do regálu, ak sa chcete dožiť vysokého veku. Podobná kombinácia: biela múka + cukor + rafinované rastlinné tuky tiež nie je dobrá aj keď menej nebezpečná ako so stuženým tukom. Prečo som proti stuženým rastlinným tukom? Veľká fáma čo sa šíri o tukoch je, že rastlinné tuky sú len dobré. Sú dobré ale v prírodnej nezmenenej podobe. Stuženie je proces keď sa dodá na miesto dvojnej väzby v reťazci mastnej kyseliny (-CH=CH-) zabuduje vodík a vznikne reťazec -CH2-CH2- Vznikne tak tuhší tuk ktorý sa dá natierať na chlieb. Vážnejším problémom pre zdravie je keď sa dvojná väzba nezmení na jednoduchú, ale sa zmení priestorovo z „cis“ na „trans“. Vznikajú trans mastné kyseliny ktoré robia škodu v tom, že zvyšujú LDL (zlý) cholesterol a zároveň znižujú HDL (dobrý) cholesterol preto sú na srdcovocievne choroby oveľa nebezpečnejšie než nasýtené mastné kyseliny, ktoré zvyšujú HDL aj LDL spolu čo nie je tak nebezpečné. Pre zdravie je dôležitejší pomer HDL/LDL než celkový cholesterol. A ako keby toto samo o sebe nebolo dosť, nepriaznivo zasahujú aj do syntézy viac nenasýtených mastných kyselín ako EPA, DHA a gama linolenovej mastnej kyseliny. Čím významne prispievajú k množstvu civilizačných chorôb počnúc alergiami, všetkými chorobami čo majú súvis s imunitou a so zápalovými procesmi. Podrobné rozpísanie tohto vplyvu by bolo dosť na celú knihu. Preto je podľa mňa najhorší tuk s vysokým obsahom trans mastných kyselín. Je to stužený tuk (vyrobený hydrogenáciou = dodanie vodíka za vplyvu katalyzátora). Trans mastné kyseliny vznikajú v olejoch aj pri dlhej tepelnej úprave ako napríklad fritovanie. Preto akákoľvek veľmi dlhá tepelná úprava tukov nie je zdravá lebo všetky zdroje tuku obsahujú vždy aj niečo tuku s dvojnou väzbou ktorá sa môže meniť na trans formu. Preto sú nezdravé aj zemiakové lupienky a hranolky.

Kde sa tieto nezdravé kombinácie nachádzajú?
V potravinách ktorým je v obchode venovaný najväčší priestor: všetky sladkosti ako dobošky, keksy, tyčinky – aj racio (často obsahujú stužený tuk – tak aké racio?), koláče, torty... a neviem čo všetko, ale ja to už pár rokov nejem a nechýba mi to. Ako som s tým skoncoval – vyliečil som sa s chronickej nádchy (soplil som aj v júli), niekoľko rokov som nemal angínu a chrípku (predtým som to mal aj 5 krát do roka), zmizol mi chronický zápal ďasna a prestali sa mi vytvárať zubné kazy. Všimnite si, že to je najčastejšie jedlo čo ľudia jedia medzi hlavnými varenými jedlami. Keď som si to uvedomil – zistil som prečo sa tak často propaguje 5 jedál denne. Jedenie medzi hlavným jedlom je hlavnou príčinou kazenia zubov. Je príčinou zvýšeného príjmu kalórií čo vedie k nadváhe, ktorá vedie k množstvu civilizačných ochorení, na ktorých takzvanom liečení (v skutočnosti udržiavaní pri živote) sa vynakladajú miliardy. Pri 5 jedlách denne zarobia potravinárske spoločnosti, následne farmácia na liečení civilizačných chorôb, zubári a dodávatelia potrieb na opravu zubov, naplní sa štátna pokladňa z DPH a daní zo ziskov, ušetrí sa na vyplácaní dôchodkov – lebo pojedači sladkostí skôr zomrú. Tak majú politici dosť peňazí na „rozkrádačky“. Všetkým pri koryte to dokonale hrá do karát. Tak prečo by to nepropagovali? Neverte tomu. Nie je jediný seriózny dôkaz, že by sme mali jesť 5 krát denne. 2 alebo 3 krát denne jesť stačí. Najrozumnejší a aj najserióznejší odborníci na výživu doporučujú jesť 2 alebo 3 krát denne. V údolí Hunza jedia najčastejšie 2 krát denne. Výsledok? Je tam plno starcov od 90 do 110 rokov s dobrým tlakom, cholesterolom, nemajú cukrovku a ani žiadne alergie. A sú stále fyzicky aktívny. Ak ma chce niekto presviedčať o potrebe 5 jedál denne – nech mi na to nájde seriózne štúdie, ktoré by potvrdzovali vhodnosť takéhoto doporučenia. Nič nenájdu...

Sacharidy a ich vplyv na zdravie.
Cukor a jedlá z bielej múky sú sacharidy ktoré výrazne zvyšujú krvný cukor a zvýšenie krvného cukru tiež zvyšuje LDL a znižuje HDL. Cukor je hlavnou príčinou zubného kazu a vo väčšom množstve prispieva aj k tukovateniu pečene. V čase zvýšeného cukru v krvi máme aj oslabenú imunitu. Cukrovkári Vám môžu potvrdiť, že sú citlivejší na infekcie a horšie sa im hoja rany. Prečo asi? A preto každý, kto myslí na prevenciu vážne, by sa mal vyhýbať sladkostiam. Škoda, že na to nikde nevidno reklamu. To by prišli potravinárske monopoly o miliardové zisky. Dnes sa veľa vraví o tom, že najviac kalórií máme mať zo sacharidov. Je to pravda, ale škoda, že nevravia akých. Dobré sú jedine pomaly tráviace sacharidy ktoré nezvyšujú krvný cukor a neovplyvnia tak pomer HDL/LDL a neprispievajú k nadváhe, cukrovke, tukovateniu pečene a iným civilizačným chorobám. Kde sú pomaly sa tráviace sacharidy? V strukovinách, v zelenine, ovocí (najlepšie v druhoch s množstvom vlákniny ako jablká, hrušky, slivky). Jedlá z celých obilných zŕn ako jačmenné krúpy, lúpaný ovos zvýšia oveľa menej cukor v krvi ako jedlá z múky všeobecne. Celozrnná múka (s otrubami a nie farbivom) je lepšia ako biela (bez otrúb). Nenechajte sa mýliť pojmom tmavé pečivo (alebo čierny chlieb), lebo zdravé sú otruby a nie potravinárske farbivo. Preto pri pečive je dobré iba to, kde je na zložení napísané celozrnná múka. Ako náhle je tam múka – je to vždy biela aj keď je pečivo tmavej farby. Dobrým riešením je nejesť pečivo vôbec. O nič sa neukrátite, ak ho nahradíte inými hodnotnejšími a oveľa zdravšími zdrojmi sacharidov ako pohánka, pšeno, amarant, strukoviny. Uvedené potraviny majú aj kvalitnejšie bielkoviny preto sú najmä pre striktných vegánov oveľa vhodnejšie ako pečivo z pšenice. Ja som si roky zapisoval čo som jedol a ako som sa cítil. Vždy sa mi potvrdilo, že po jedení akéhokoľvek pečiva od určitého množstva sa mi začal tvoriť hlien v nose a hrdle a upchali sa mi cez noc dýchacie cesty v nose. Opakovalo sa to tak často, že to nemôžem považovať za náhodu. Neskôr som sa dozvedel, že na príčine môže byť neznášanlivosť lepku, ktorá je u nás dosť rozšírená. Preto som sa s rozhodol s pečivom skončiť a nechýba mi.

Tuky
Tuky delíme podľa mastných kyselín na: nasýtené, mononenasýtené, polynenasýtené.
Nasýtené nie sú pre výživu esenciálne (nepostrádateľné), lebo si ich telo vie syntetizovať. Preto ich príjem nie je nevyhnutný, aj keď v primeranom množstve z rastlinných zdrojov je neškodný. Ich hlavnou výhodou je najvyššia tepelná odolnosť. Preto sa objavujú takzvaný experti ktorý doporučujú bravčovú masť na smaženie. Je to istý klinec o rakvy. Prečo? Tepelne sú stabilné, ale doporučujem na tepelnú úpravu len ich rastlinné zdroje ako kokosový a palmový tuk. Problémom živočíšnych tukov je, že zároveň obsahujú cholesterol, ktorý sa oxiduje a oxidovaný cholesterol je hlavnou príčinou srdcovocievnych chorôb. Vzorec je jasný:
Cholesterol + kyslík + vysoká teplota = oxidácia cholesterolu ktorý sa následne usádza na tepnách = arterioskleróza = výsledkom je infarkt
Arterioskleróza je usadzovanie cholesterolu na vnútornej výstelke tepien. Hrubnutie a tvrdnutie artérií spôsobuje zúženie ich vnútorného priemeru čo v nich znižuje prietok krvi.
Mononenasýtené sú neesenciálne ale napriek tomu je najlepšie, keď ich máme v strave najviac lebo zvyšujú HDL a znižujú LDL (nie trans ale iba kyselina cis olejová z nestužených tukov). Zároveň sú odolnejšie pred oxidáciou ako polynenasýtené a pretože neobsahujú cholesterol sú oveľa vhodnejšie na smaženie ako bravčová masť a akýkoľvek iný živočíšny tuk. Sú hlavne v repkovom a olivovom oleji a oleji „Oliol“ (z druhov slnečnice s vysokým obsahom olejovej kyseliny). Repkový na dlhú tepelnú úpravu nedoporučujem, lebo na rozdiel od druhých dvoch má veľa kyseliny linolenovej s 3 dvojnými väzbami, ktorá je citlivá na oxidáciu. Ona je na výživu veľmi zdravá, ale nie je vhodná po pôsobení tepla - oxiduje. Ďalej sa nachádzajú hlavne v mandliach, lieskovcoch a arašidoch.
Polynenasýtené sú pre človeka esenciálne – telo ich nevie vytvoriť a preto sa musia pravidelne jesť. Znižujú LDL ale zároveň aj HDL. Na oxidáciu sú citlivejšie ako nomonenasýtené a polynenasýtené preto nie sú vhodné na tepelnú úpravu. Rozdeľujú sa na (v zátvorke uvádzam ich anglické skratky a hlavné zdroje):
omega 3: esenciálna: alfa linolenová (ALA) (ľanový, sójový, repkový olej). Eikozapentaénová (EPA), dokozahexaénová (DHA) (hlavne ryby). EPA a DHA si telo syntetizuje z ALA preto nie je nutné jesť ryby ak sa je ľanový, sójový alebo repkový olej.
omega 6: esenciálna: linolová (LA). Gama linolenová (GLA)- ktorú si telo syntetizuje z LA, ale syntéza je pri vysokom príjme trans mastných kyselín znížená. A to je ďalšia významná škodlivosť trans mastných kyselín. Podobne je znížená aj tvorba EPA a DHA. LA musí byť v strave, ale nie vo veľkom množstve, lebo potom znižuje HDL čo nie je dobré.
Nie je dobré ak je vysoký príjem omega 6 pri nízkom príjme omeg 3, ale ani príjem omega 3 sa nemá preháňať. Pre dospelého muža je doporučený denný príjem ALA od 2,0 do 2,8 g, LA od 8 do 10g.

Cholesterol.
O cholesterole je najnebezpečnejšia rada, že cholesterol je váš priateľ. Platí to v tele ale rozhodne nie na tanieri. Ak vás chce niekto vystrašiť – tak napíše, že cholesterol je potrebný na syntézu mozgových buniek. Po tom sa mnoho ľudí vyplaší a zľakne sa poškodenia mozgu a začne sa ihneď napchávať slaninou. Je pravdou, že cholesterol potrebujeme na bunkové membrány a syntézu dôležitých hormónov, ale netreba ho jesť ani gram. Naše telo si ho bez problémov nasyntetizuje koľko potrebuje a v čerstvej neoxidovanej podobe. Na tanieri je už často aj v čiastočne oxidovanej podobe – čiže oveľa horšej ako telom vytvorený. Preto som presvedčený, že telom vytvorený je pre nás lepší ako zo stravy. Tu sa vrátim k nasýteným mastným kyselinám (ďalej iba NMK). V tele zvyšujú syntézu cholesterolu a tým aj jeho hladinu v krvi. Preto sa začala doporučovať strava s príjmom NMK. Je množstvo štatistík, ktoré potvrdzujú nárast ochorení srdca s nárastom spotreby živočísnych tukov ktoré majú hlavne NMK. Napriek tomu sa jednoznačne nepotvrdila závislosť medzi spotrebou NMK v rastlinnej potrave a ochoreniami krvného obehu. Niektoré oblasti s vysokou spotrebou kokosových orechov alebo aj Malajci s vysokou spotrebou palmového oleja nemajú takú vysokú úmrtnosť na infarkty ako oblasti kde sa napríklad jedáva veľa bravčoviny. Vysvetľuje to experiment s opicami, ktorým podávali buď NMK v rastlinných olejoch alebo zo živočíšnych tukov. Po rastlinných NMK mali v krvi vyšší cholesterol, ale na cievach sa nausadzoval. Pri príjme živočíšnych tukov sa začal usadzovať na stenách ciev. Vysvetľuje sa to tým, že na cievy sa začne usadzovať jedine oxidáciou poškodený cholesterol a ten je skôr z potravy a v tele vzniká v menšej miere. Aj keď u osôb stravujúcich sa vysoko rafinovanou potravou by som si tým nebol istý. Preto tak veľa osôb zomiera na infarkty, lebo veľa cholesterolu v tele nám oxiduje pre nízky príjem prírodných antioxidantov. Vysokým príjmom antioxinadtov sa vysvetľuje aj „Francúzsky paradox“. „Francúzsky paradox“ je štatistická anomália v tom, že Francúzi majú nižšiu úmrtnosť na infarkty ako majú krajiny a podobným príjmom cholesterolu. Antioxidanty sú príčinou väčšiny odchýlok v závislosti cholesterol v strave = úmrtnosť na infarkty. Preto kto si nevie odpustiť mäso potrebuje ho jesť s potravou bohatou na antioxidanty a vlákninu (zelenina, koreniny ako karí...). Zdravšie je jesť mäso zo zeleninou ako bez nej, ale najzdravšia je zelenina bez mäsa. Ak živočíšne produkty jeme s jedlom zvyšujúcim krvný cukor a bez antioxidantov – ich škodlivosť sa zvyšuje. Cukor a výrobky z bielej múky zvyšujú LDL a znižujú HDL a táto potrava spolu s mäsom (ktoré dodá oxidovaný cholesterol) je smrtiaca kombinácia zabíjajúca najviac ľudí vo vyspelých krajinách.

Živočíšne tuky
Živočíšne tuky je najvhodnejšie konzumovať čo najmenej, alebo vôbec. Prečo? Treba sa zamyslieť nad tým čo pôsobí prooxidačne. Sú to hlavne všetky zdroje živočíšnych tukov. Prečo? Majú oveľa menej antioxidantov ako prírodná nerafinovaná rastlinná potrava. Veľmi závisí aj od ich čerstvosti a tepelnej úpravy. Napríklad ak niekto je mäso – mal by ho iba variť alebo dusiť. Najhoršie je grilovanie, údenie a akákoľvek tepelná úprava na tuku zahriatom na vysoké teploty. Kritizuje sa fajčenie nielen pre nikotín, ale aj preto, že vytvára v tele VR a je to pravda. Z cigariet je nebezpečnejší decht než nikotín. Decht má karcinogénne (rakovinu vytvárajúce) látky a látky prooxidačne pôsobiace. Žiaľ málo ľudí vie, že pri grilovaní vznikajú niektoré látky ešte vo vyššom množstve ako v cigaretách. Preto si myslím, že jesť pravidelne grilované jedlá je nebezpečnejšie ako fajčenie. Na jedle sa karcinogénne a prooxidačné latky usadzujú aj pri údení. Fajčiar dáva decht do pľúc a vyvoláva rakoviny pľúc. Konzument grilovaných a údených jedál si dechtuje vnútornosti a prispieva k rakovine žalúdka a čreva. Preto som šokovaný ako ešte pri dnešnom pokroku chémie môže niekto napísať, že slanina niekomu ani neškodí! Každý kto také niečo napíše, tomu odkazujem, že nech ide do univerzitnej knižnice a naštuduje si to. Údenie je nezdravá úprava potravy.
tuk + prooxidačné zložky dechtu z dymu + kyslík = oxidácia mastných kyselín a cholesterolu
Keď niekto doporučuje veľký príjem živočíšnych tukov a odvoláva sa na Eskimákov – musí si uvedomiť fakt, že jedia mäso v čerstvom tepelne neupravenom stave a tak v ňom nemajú kedy prebehnúť oxidačné procesy. A nemajú trans mastné kyseliny a jednoduché sacharidy, ktoré znižujú HDL. Tak isto je rozdiel keď niekto čerstvo zarezané kurča uvarí v polievke kde dá ešte plno zeleniny a keď niekto griluje kurča kúpené niekoľko dní po zarezaní a ešte potom doma skladované x dní v chladničke. Najlepšie je ale jesť mäso minimálne (a s množstvom zeleniny) alebo vôbec (u väčšiny populácie). Štatisticky je potvrdené, že s nárastom spotreby živočíšnych tukov narastá aj výskyt srdcovocievnych ochorení a niektorých foriem rakoviny. Potvrdila to aj najväčšia výživová štúdia v Číne ktorá sa robila na 800 000 ľuďoch od 70-tych rokov. Bola to najobsiahlejšia a najucelenejšia štúdia o zdraví a výžive ktorá kedy bola v dejinách modernej medicíny vykonaná. Čo sa počas nej zistilo? Zistilo sa, že s nízkym stavom cholesterolu sú spojené nižšie počty srdcových chorôb, rakoviny a ostatných chorôb Západu. Cholesterol sa zvyšuje, keď sa zvyšuje príjem: mäsa, jogurtov, syrov, mlieka, vajec, rýb, (všeobecne živočíšnych tukov a bielkovín). Príjem rastlinných potravín (najlepšie nerafinovaných) naopak cholesterol znižuje. Potvrdil sa tiež pozitívny efekt rastlinných bielkovín. Rastlinným bielkovinám som sa venoval v predchádzajúcom článku. Výsledky čínskej štúdie sa zhodujú aj s výsledkami z iných krajín. Napríklad výskumy v USA na adventistoch čo jedia stravu chudobnejšiu na živočíšne tuky ako je priemer v USA tiež potvrdzujú, že majú výrazne nižší výskyt civilizačných chorôb.
Pre všetkých propagátorov jedenia cholesterolu ešte pár logických bodov pri ktorých vychádzam z faktu, že si dokážeme vytvárať dosť cholesterolu každý deň života:
1.) nie je pre nás esenciálny a preto ho v strave nemusíme mať = nemusíme zjesť ani gram cholesterolu a nebude nám chýbať.
2.) Nemôže byť žiadna choroba z jeho nedostatku.

Záver o tukoch
Veľmi zdravé sú všetky orechy a olejniny, ktoré majú okrem esenciálnych mastných kyselín mnoho antioxidantov a iných hodnotných látok ako vitamíny a minerály. Do stravy treba pravidelne zaraďovať ľanové semiačka, alebo ľanový olej pre obsah omega3. Z olejov je najlepšie uprednostňovať tuky s najvyšším obsahom mononenasýtených tukov a zároveň obsahujúcich aj omega 6 (LA) a omega 3 (ALA) esenciálne mastné kyseliny. Tomu najlepšie vyhovuje repkový olej. Prípadne kombinácia olivového oleja s ľanovým. Pozor – ľanový olej je na oxidáciu veľmi citlivý preto sa doporučuje skladovať v chladničke a držať čo najmenej. Na tepelnú úpravu sú najlepšie rastlinné oleje s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín ako kokosový a palmový olej, alebo Oliol s vysokým obsahom olejovej kyseliny.
Faktov bolo až priveľa. A každý, kto bude seriózne hľadať – sa presvedčí, že sú pravdivé. Problém je hlavne v tom, že väčšina aj tak všetko dodržovať nebude, lebo sa to napríklad v školských a závodných jedálňach ani nedá a doma sa každému variť nechce. Žiaľ namiesto toho aby hľadali cesty ako sa to dá, budú hľadať protiargumenty na vyvrátenie namiesto toho aby si priznali pravdu. Často hľadáme iné príčiny zdravotných problémov ako napríklad stres a súhlasím, že stres je tiež nebezpečný a možno ešte nebezpečnejší ako živočíšne tuky. Stres zabíja. Ale dá sa vyhnúť stresu? Mne sa zdá, že je to ešte ťažšie ako vyhnúť sa živočíšnym tukom. Pozitívne myslenie možno aj zaberá, ale sa nedá realizovať v momente ako si pozrieme správy v TV, ktoré nás rýchlo uvedú do drsnej reality (alebo zobudia z pozitívnej ilúzie do zlodejskej republiky). Preto som dlho hľadal cesty ako úspešne bojovať proti stresu a aby to bolo veľmi príjemné, nenáročné na vôľové úsilie a zároveň zábavné. Ale to už bude premetom ďalšieho článku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?